Vznik merných jednotiek

V minulosti ľudia potrebovali merné jednotky najmä preto, aby vedeli rozdeľovať pozemky, a aby zistili, koľko vypestovali a lepšie sa im obchodovalo. Najprv sa meralo podľa toho, čo bolo dostupné, ako je palec, stopa, lakeť, hrivna, kameň, alebo podľa iných objektov, ktoré ľudí obklopovali. No nebolo to presné, lebo veľkosť tela a predmetov sa líšila, preto potrebovali tieto miery zjednotiť. Začali teda vznikať merné jednotky, ktoré mohlo mať každé mesto iné. Dnes už existuje medzinárodná sústava jednotiek, ktorá zoskupuje jednotky a garantuje ich definície. Hmotnosť je jedna zo základných veličín v tejto sústave.

V Egypte bola základná jednotka merania hmotnosti 1 deben, ktorý mal asi 91 g. Delil sa na 10 kadetov (neskôr kite), čo bolo asi 8-10 g.

V Grécku to boli talenty, čo znamená v gréčtine váha. Najmenší bol sýrsky, stredný bol antický a najväčší novogrécky. Vážili od 7 po 150 kilogramov.

Hebrejci používali napríklad zlatý talent, ktorý vážil približne 49 kilogramov.

Staršie nemecké jednotky hmotnosti boli zentner- 50 kg, pfund- 0,5 kg a mark- 0,2805 kg.

Vo Francúzsku v 18. storočí, boli platné jednotky: gros, once, marc, livre a tonneau.

Slovenské merné jednotky hmotnosti v minulosti

Slovenské (uhorské) jednotky hmotnosti, platné do prvej štvrtiny 18. storočia:

centár - jeden centár bol 120 budínskych funtov. Je to 58,92 kilogramov.

funt budínsky (funt uhorský)- takisto platil do prvej štvrtiny 18. Storočia. Jeden budínsky funt bol 16 unci, 32 lótov, 128 kvintelov. Na kilogramy je to 0,491 kg.

Jedna uncia sa rovná 2 lóty, sa rovná 4 kvintely.

Jeden lót sú 2 kvintely.

Jeden kvintel je 0,003 835 937 5 kg

Slovenské (uhorské) jednotky hmotnosti, platné v 19. storočí:

cent (pondus)- jeden cent bol 100 funtov. Jeden cent je 56,006 kg.

funt (libra)- jeden funt bol 32 lótov. Jeden funt je 0,56006 kg.

lót- jeden lót bol 4 kventlíky.

kventlík- sa rovná 0,00438 kg

Autorské právo: nicku / 123RF Reklamní fotografie pengyou91 / 123RF Reklamní fotografie