Evolúcia váh

V minulosti ľudia merali s prvými váhami, ktoré sa nazývali rovnoramenné váhy. Sú založené na zásade dvojramennej páky s rovnako dlhými ramenami. Misky sú zavesené na konci dlhých ramien. Na jednej miske je predmet, ktorého chceme zistiť hmotnosť a na druhej používame závažie. Jazýček v strede páky umožňuje presne odčítať kedy sú obe strany v rovnováhe. Tieto váhy sa používali v starom Egypte, Babylone a Číne.

Neskôr v existencií Rímskej ríše boli váhy so stupnicou na jednom ramene. Na ramene sa pohybovalo závažie. Bol to veľký postup, pretože sa dalo využívať jednu váhu s veľkým rozsahom váženia a s jedným závažím.

V roku 1669 profesor Gilles Personne de Roberval (Francúz) vynašiel rovnobežníkové bilančné váhy. Tieto váhy sa používali ešte dlhu až po druhu svetovú vojnu, avšak boli pred tým upravené. Nazývali sa aj ako pákové váhy. Mali dve misky a jazýček, ktorý bol pomerne presný.

Medzi dôležitejšie vynálezy patria desatinne a decimálne váhy, ktoré v roku 1820 vypracoval štrasburský váhar Quitenz. Boli určené pre väčšie hmotnosti, v pomere 1:10, k vyváženiu stačilo 10- krát menšie závažie.

V polovici 19. storočia sa vrátil princíp rímskych váh. Tieto boli konštrukciou skôr určené ako stolné alebo osobné váhy. Hmotnosť sa nastavovala posúvaním závažia stupnice boli dve (hrubá a jemná).

Na začiatku 20. storočia sa začali vyrábať rýchlováhy, ktoré boli fungujúce na sklonnom princípe. Výhodou týchto váh bola, že záťaž stačilo položiť len na misku a váhy samy po vychýlení sklonného vahadla ukázali na stupnici hmotnosť. Dodnes sú tieto klasické váhy používané.

Pákové váhy sú pomerné zložité a občas sa u nich prejavuje zotrvačnosť. Preto vznikli váhy na pružinovom princípe. Nazývajú sa aj ako osobné alebo kuchynské. V okienku sa otáča stupnica, ktorá funguje na princípe stlačenej pružiny.

Prvý patent na elektromechanický snímač je z roku 1908, váhy na tomto princípe sa začali vyvíjať v USA počas druhej svetovej vojny. Až o niekoľko rokov neskôr dosiahli presnosť porovnateľnou s pákovými váhami. V súčasnosti sa ako senzor merného telesa používajú polovodiče a údaj o danej hmotnosti je zobrazený na displeji elektronicky. Elektronické váhy dokážu vážiť hmotnosť s presnosťou až na jeden mikrogram.